V poslednej časti seriálu o mojom zahraničnom pobyte v Cremone, by som vám rada povedala zopár slov o cestovaní, mojej stáži v historickom meste Mantova, a napokon o tom ako sa pripraviť na skúškové obdobie na katedre.
 
Keď už ste vyžmíkali svoje nervy pri administratívnom procese, úspešne prileteli, ubytovali sa, prekonali ste prvotný šok a ustálil sa vám trochu rozvrh i každodenná rutina, je čas na tú vzrušujúcejšiu porciu vášho erasmového zážitku – cestovanie!
Ja som podnikla niekoľko výletov sama, s kamarátom Davidom, s mojim priateľom, aj s rodičmi a sestrou, ktorí ma prišli počas pobytu navštíviť. Pre mňa boli najkrajšími miestami Bologna, Sirmione pri Lago di Garda, Verona, Miláno, Pavia, Mantova alebo Busseto. Cremona je pomocou vlakovej a autobusovej dopravy veľmi dobre prepojená s okolitými mestami, takže sa vám ponúka široký výber destinácií. Ak ste si našli kamarátov s autom, máte vyhraté.
Špeciálnym miestom bola pre mňa Mantova, ktorú som mala možnosť zažiť i z inej ako turistickej stránky, a to vďaka stáži, ktorú som tu absolvovala na prelome apríla a mája. So spolužiakmi z katedry sme tu pomáhali s niekoľko týždňovou prípravou hudobného festivalu Trame Sonore: Mantova Chamber Music Festival. Stáž bola univerzitou kreditovo ohodnotená, ale najväčším prínosom bola jednoznačne skúsenosť s organizáciou veľkého hudobného festivalu. V Bratislave sa venujem zahraničným zborom a orchestrom v agentúre, ktorá usporiadava hudobné festivaly v hlavnom meste na pravidelnej báze. Bolo pre mňa ohromujúce porovnať formát festivalu na Slovensku s talianskou úrovňou festivalu Trame Sonore.
 

Pohľad z lóže na koncerte v Teatro Bibiena, Trame Sonore: Mantova Chamber Music Festival 2018.

Mesto Mantova je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je bohatá na stredoveké stavby, no v architektúre sú viditeľné i renesančné ideály podporované rodinou Gonzagovcov, ktorí v Mantove pôsobili od 14. do 18. storočia. Koncerty festivalu sa tu konali na niekoľkých nádherných miestach – v palácoch, galériách, divadlách či v bazilikách. V priebehu piatich dní tu vystúpili stovky umelcov, ktorých v publiku podporovalo v priemere 10 000 poslucháčov denne.
Počas festivalu bolo mojou úlohou uvádzanie hudobníkov v talianskom, anglickom a niekedy vo francúzskom jazyku. Spolu s mojou spolužiačkou sme sa starali o potreby umelcov a hladký chod koncertného programu počas celého festivalu v krásnych sieňach paláca Palazzo Te.
Počas obednej prestávky a večere sme sa vracali do centra mesta, kde boli v reštaurácii na námestí nachystané švédske stoly pre personál festivalu i hudobníkov. Nešlo však o žiadny chlebíčkový bufet, ale prvotriedne pripravené špeciality, pri každom neistom pohľade na misu podrobne okomentované čašníkom. Skvelú pizzu som v Cremone jedla niekoľkokrát do týždňa, no až tu sa mi naskytla možnosť ochutnať rôznorodé drahé jedlá talianskej kuchyne. Bolo veľmi príjemné vidieť ako sa organizátori starali o pohodlie umelcov i personálu festivalu. Stretávali sme sa pri veľkých okrúhlych stoloch dva krát za deň, čo otváralo príležitosti navzájom sa spoznať a v mojom prípade si taktiež vylepšiť taliansky dialóg.

Trame Sonore: Mantova Chamber Music Festival sa v Mantove koná každoročne a pokiaľ viem, spolupráca s Università di Pavia je pravidelná - príležitosti pre stáž tu majú študenti nielen z odboru hudobnej vedy, ale i manažmentu, ekonómie, pedagogiky, kultúrneho dedičstva, filozofie či iných humanitných smerov.
Nebudem zľahčovať, práca počas festivalu bola náročná, keďže od rána do večera sme mali len v Palazzo Te v priemere 9 až 10 koncertov. Avšak vyčerpanie kompenzovala kvalitná hudba, príjemné publikum, ktoré vedelo prácu umelcov i nás za kulisami patrične oceniť, nové i keď len niekoľkodňové priateľstvá, a radosť zo zvládnutia zodpovednosti – mne by napríklad v živote nenapadlo, že budem vedieť odmoderovať pár viet v troch cudzích jazykoch na podujatí takejto úrovne. Aj tu ma teda erasmus jednoznačne dostal do situácií, v ktorých som musela prekonať samu seba – a bol to napokon super pocit.
 

Brány areálu Palazzo Te.

Po stáži sme sa so spolužiakmi vrátili naspäť do Cremony. Takmer vzápätí nastalo skúškové obdobie. Tu by som len na záver upozornila na falošnú domnienku, ktorá sa s erasmom spája - skúškami neprejdete automaticky preto, že ste zahraničný študent. Počas skúškového platia rovnaké podmienky pre každého. Vyučujúci chcú počas semestra vidieť vašu snahu a aktívnu účasť na prednáškach, kde sa často otvára diskusia. Splnenie projektov a domáca príprava je samozrejmosťou. Mojim šťastím bolo, že predmety, ktoré som si vybrala ma naozaj zaujímali a samoštúdium po vyučovaní mi nerobilo problém. Naviac profesori mojich kurzov vedeli po anglicky, čo tu nie je úplne bežné, a boli ochotní mi odporučiť literatúru ku skúške v anglickom jazyku.
Prípravou na skúšky som strávila oveľa viac času ako moji talianski spolužiaci, ktorým stačilo počúvať na prednáškach a dočítať si ku skúške dve-tri publikácie. Napriek tomu som za štúdium na katedre veľmi vďačná a vôbec neľutujem snahu, energiu a čas, ktorý som každému kurzu venovala. Všetko ma to obohatilo a jednoznačne rozšírilo moje obzory.
Verím tomu, že skúšky sú zvládnuteľné i v talianskom jazyku - moja kamarátka z internátu pochádzajúca z Nemecka sa učila jazyk rovnako dlho ako ja a polovicu svojich skúšok spravila v taliančine. Len sa k tomu treba postaviť zodpovedne, napokon tak ako na každej univerzite. Profesori si všímajú snahu jednotlivcov, sú ústretoví a féroví.
Katedra venuje veľa kurzov i starej hudbe, paleografii, a hudobne-historickým témam. Ja som si vybrala predmety orientované viac na inovatívnu muzikológiu, súčasnú hudbu a prácu s technológiami – oblasti, z ktorých mám pocit, že u nás na ÚHV sa im venuje menšia pozornosť a minimálne za Talianskom trochu zaostávajú.
Počas semestra i skúškového obdobia panovala na katedre priateľská, bezprostredná atmosféra, podobne ako na ÚHV, no vďaka povahe talianov možno ešte o čosi vrúcnejšia.
Toto, a ešte oveľa viac, sú spomienky, ktoré si z môjho erasmu odnášam.
 
Ak túžite po hýrivom erasmovom zážitku veľkomesta, Cremona pre vás nie je najvhodnejšou možnosťou. Študentov je tu pomerne málo a mesto je skôr pokojnou destináciou s veľkorysím historickým duchom. Na druhú stranu, ak chcete ochutnať autentický taliansky život – jeho kultúru, históriu, kuchyňu, jazyk a tamojšiu ľudskú mentalitu, rozhodli ste sa pre Cremonu správne. Vzhľadom na históriu a úctu, akú majú taliani k hudbe a vlastnej kultúre, i štúdium hudobnej vedy je tu na vysokej úrovni.
Ja som tu počas piatich mesiacov dostala možnosť spomaliť, skludniť svoju myseľ, načerpať novú inšpiráciu a rozšíriť si obzory – či už po stránke štúdia v mojom odbore, alebo tak životne. Keď ste v novom prostredí, medzi neznámymi ľuďmi hovoriacimi jazykom, ktorý neovládate, núti vás to zapájať všetky vaše schopnosti a osobnostne rásť. Po určitom čase vám začne stúpať sebadôvera, že to naozaj zvládate, učíte sa, adaptujete sa, už máte aj zopár známych, s ktorými môžete pokecať pri káve. Je to veľmi dobrý pocit – zo skúsenosti zahraničného študijného pobytu môže študent ešte dlho ťažiť. Odporúčam to preto každému zažiť na vlastnej koži.

Část 2.