V predošlom dieli seriálu som uviedla môj pobyt v Cremone do kontextu, priblížila som vám bývanie na internáte i fungovanie samotného mesta.
V tomto dieli si povieme niečo viac o štúdiu na Dipartimento di Musicologia e Beni Culturali (katedre hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva) a o tom, ako sa počas erasmu popasovť s učením nového cudzieho jazyka, v mojom prípade taliančiny.
 
Semester (letný i zimný) je tu rozdelený na dva bimestre. Každý bimester trvá približne 6 týždňov, počas ktorých sa intenzívne venujete vybraným predmetom. To znamená, že počas jedného bimestra navštevujete napríklad 3 kurzy, a každý z nich sa koná 2-3 do týždňa po dobu 2hodín (podľa počtu kreditov je stanovený i počet hodín). Výsledkom je sústredenie vašej pozornosti počas 6 týždňov výhradne na určité témy a literatúru, čo mne osobne veľmi vyhovovalo.
Ako som spomínala, vyučovanie na katedre prebiehalo v taliančine. Ja som mala najmä zo začiatku problém porozumieť a ak sa ocitnete v podobnej situácii, odporúčam vám počas prvého týždňa navštíviť čo najviac kurzov, pre seba zhodnotiť nakoľko vám vyhovuje prejav vyučujúceho a potom doladiť svoj výber predmetov. Ja som si napokon vybrala kurzy, s ktorými som bola najmä po obsahovej stránke veľmi spokojná.
Mojim najobľúbenejším bol dvojbimestrálny kurz Musiche popolari contemporanee (Súčasná populárna hudba) pod vedením pána doktora Alessandra Bratusa. Počas kurzu sme sa zaoberali postupmi analýzy súčasnej hudby, konkrétne nonartificiálnej hudby, ktorá nedisponuje notovým záznamom. Teoretické prednášky boli vždy doplnené prezentáciou jedného zo spolužiakov a bohatou diskusiou. Okrem prezentácií sme taktiež pracovali na našom výstupnom projekte - analýze akejkoľvek skladby súčasného populárneho žánru. Analýzu sme vypracovávali pomocou softvéru Sonic Visualiser, s ktorým som prišla prvý krát do kontaktu práve na tomto kurze. Taktiež sme sa venovali transkripcii niektorých rytmických a melodických motívov do notácie, textovej stránke a jej obsahu, kultúrnemu kontextu a žánru konkrétneho diela. Doktor Bratus nás podnietil k rôznym typom reprezentácie hudobného materiálu – okrem využívania možností v Sonic Visualiseri sme tvorili diagramy, farebné reprezentácie na uchopenie inštrumentácie a štruktúry skladby, taktiež tabuľky zobrazujúce vzťah textu a hudobného materiálu. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé a nové. Z poznatkov som neskôr ťažila pri písaní bakalárskej práce (Metódy analýzy a vizualizácie elektroakustickej hudby), ktorej tematiku inšpiroval práve tento kurz.
Doktor Bratus ovládal skvelo angličtinu, bol veľmi ústretový a často mi po hodine dovysvetlil čo mi nebolo jasné alebo som nezachytila. Keďže spomínanú muzikologickú tematiku analýzy súčasnej populárnej hudby spracovávajú okrem talianov najmä angličania a američania, k dispozícii bolo mnoho literatúry v anglickom jazyku, ktorú som si na odporúčanie doktora naštudovala ku skúške.
V druhom bimestri bol pozvaný do nášho kurzu doktor Stephen Pennington z USA, s ktorým sme mali niekoľkotýždňový cyklus prednášok o soule. Jeho výklad bol vždy zábavný, informatívny, pretkaný hudobnými ukážkami a historickými súvislosťami. Milujem r&b a jemu príbuzné populárne žánre, takže bolo pre mňa skvelé oboznámiť sa s vývojom tejto hudby od gospelu až po súčasnosť. Zhodou okolností sa doktor Pennington ubytoval na internáte v izbe oproti mojej, často sme teda diskutovali v kuchynke o hudbe, varení, o tom ako sa nám v ten deň podarilo v meste dohovoriť lámanou taliančinou. Rozoberať pri obede hudbu mojich obľúbených interpretov popu a r&b s niekym, kto sa na túto tému špecializuje, naviac pochádza z prostredia vzniku spomínaných žánrov bola nenapodobiteľná zhoda okolností, za ktorú som doteraz vďačná. Dodnes si občas púšťam niektoré skladby z prednášok a počúvam ich so záľubou i hlbším porozumením.
Ďalším skvelým kurzom bol Storia della danza e della musica per danza (História tanca a hudby k tancu), ktorý vyučovala pani profesorka Angela Romagnoli. Po prebratí základných teoretických a historických konceptov pozvala na naše hodiny choreografku, ktorá sa špecializuje na historické tance. Z prednášok sa zrazu stal tanečný kurz – učili sme sa kroky a základné prvky pavany, chaconne, či galliardy. Ako výstup z tohoto predmetu bola možnosť účasti v opernom predstavení v miestnom divadle. Ja som nevystupovala, lebo som bola v tom čase na stáži, ale prípravu a učenie choreografií na hodinách som si veľmi užila.
V druhom bimestri som navštevovala kurz Elementi di informatica (Základy informatiky), ktorý vyučoval pán Pierluigi Bontempi, certifikovaný inštruktor pre Steinberg. Vysvetlím trochu zavádzajúci názov predmetu – na hodinách sme sa zaoberali fyzikálnymi vlastnosťami zvuku, jeho syntézou, i históriou syntézy a hudobnej produkcie. Nešlo teda o hodiny informatiky, no jadro predmetu bolo praktické – preberanú látku sme si každý skúšali na vlastnom počítači v programe Cubase Elements. Pre mňa to bolo často problematické, keďže mi boli všetky premenné tohto predmetu neznáme – práca so syntézou zvuku, akademické názvoslovie danej témy v taliančine a celé prostredie softvéru. Nerozumela som inštrukciám a často som odchádzala po trojhodinovej prednáške s tým, že nerozumiem vlastne ničomu. Bola som však odhodlaná to s kurzom nevzdať a chodila som k p. Bontempimu na konzultácie. Ochotne mi odpovedal na otázky a odporučil mi 300 stranový manuál k softvéru v angličtine. Nakoniec som skúškou akosi, pre mňa doteraz záhadne, prešla.
Náročnosť štúdia vyššie uvedených predmetov vyvážil kurz anglického jazka – gramatiky i literatúry. Tu som si mohla na hodinách konečne vydýchnuť a prestať ostražito striehnuť na každé slovo vyučujúceho. Rozumela a odpovedala som bez problémov – ako sa neskôr ukázalo, ako jedna z mála z našej triedy.
Domnienka, že taliani angličtinu veľmi neovládajú je pravdivá. Nechcem nikoho zahanbovať, alebo zovšeobecňovať, no z mojej skúsenosti sa to týka nielen starších domácich, no i mladých ľudí. Napokon, ani sa im veľmi nečudujem – majú taký krásny materský jazyk, že sa im zaisto angličtinu učiť nechce, a keď sa chcú zhovárať s cudzincom radšej ho naučia po taliansky. To bolo pre mňa počas pobytu takpovediac šťastím v nešťastí.
Síce som prišla do Cremony s minimálnou slovnou zásobou a vedela som nanajvýš pozdraviť, povedať o sebe tri vety a porozumieť názvom potravín v obchode, v akejkoľvek situácii som sa ocitla, ľudia boli veľmi ochotní pomôcť mi a dorozumieť sa so mnou rukami nohami, a popritom ma naučiť i zopár nových talianskych výrazov.
Hneď po prvej hodine s doktorom Bratusom, kde sme sa navzájom predstavovali som nervózna a spotená z tohoto zážitku vyšla von pred katedru nadýchať sa čerstvého vzduchu. Odchytila si ma skupinka erasmových študentov na cigaretke. Francúzska Jade, jej taliansky priateľ Paolo, španiel David, nemec Elia, francúz Pierre, a ich taliansky kamaráti Damiano a Ponsi ma obkolesili a so srdečnými úsmevmi ma pozývali na kávu. Jade prebrala iniciatívu a zvonivým hlasom po taliansky vyslovila: “Počuj, musíš rozprávať. To sa naučíš! Ja som tu 5 mesiacov a už myslím len v taliančine, zabúdam francúzske slová. Pôjdeš s nami von do baru a my Ťa naučíme!” Tomu som, prirodzene, veľmi nerozumela, takže mi to David preložil do kostrbatej angličtiny. Vďačne som sa k nim teda pridala, a začala som sa učiť po taliansky v priamom prenose.
David so mnou chodil často na kávu a prechádzky po Cremone, rozprával sa so mnou – ťahal zo mňa päť minút jednu súvislú vetu, do toho ma ešte tri krát opravil. Ja som mu na oplátku pomáhala s angličtinou a opravovala som ho v tej istej frekvencii, takže sme si neboli nič dlžní. Skamarátili sme sa a počas nasledujúcich mesiacov sme spolu niekoľko krát vycestovali do okolitých miest severného Talianska. Mojim najobľúbenejším výletom bol náš trojdňový zájazd do Bologne, ktorý som spontánne naplánovala pár dní po Davidom rozchode s priateľom, aby som ho priviedla k iným myšlienkam. Doteraz sme v kontakte – ja som Davida navštívila minulý rok v Madride, a on mňa cez leto v Bratislave.
 

S Davidom na veži Il Torazzo v Cremone.

Pri učení taliančiny sa však nemusíte spoliehať na náhodné interakcie a známosti. Univerzita ponúka dobrovoľné doučovanie taliančiny pre erasmových študentov, preto ak máte konkrétne otázky ohľadne gramatiky či slovnej zásoby, môžete sa obrátiť na prívetivú študentku Mariu Tessaroli, ktorá konzultuje so študentmi v malej skupinke i samostatne.

Mne naviac pomohlo vedenie si denníčka v taliančine – večer som si zapísala zopár viet o mojom dni, a utvrdila som si tak slovnú zásobu v jednoduchých praktických výrazoch. Účinným prostriedkom na rozšírenie slovnej zásoby je prirodzene i čítanie novín alebo kníh v talianskom jazyku. Ja som si v miestnom kníhkupectve kúpila knihu poviedok pre deti. Všetky tieto zjavne nenáročné úkony vám dávajú povedomie o použití slovosledu, predložkách, a mnohých gramatických javoch, rozširujú vašu slovnú zásobu a napokon vám pomáhajú začať myslieť v novom cudzom jazyku.
 

“Aperitivo” – posedenie pri drinku a ľahkom občerstvení. V Cremone obľúbený spôsob trávenia podvečera s priateľmi.

A keď už v taliančine myslíte je to len kúsok od aktívnej konverzácie – asi neprekvapí, že tá sa trénuje najlepšie s vašimi novými talianskymi kamarátmi pri tzv. aperitivo. Taliani ním označujú podvečerné posedenie pri poháriku a ľahkom občerstvení. Takto sa rýchlo a prirodzene dostanete do spoločesnkých kruhov a životného rytmu domácich, a zároveň potrénujete svoju konverzáciu v talianskom jazkyu – preto odporúčam!