Ako čitateľom Musicologicy a milovníkom hudby i histórie, mesto Cremona vám znie isto povedome. Známa ako rodisko Claudia Monteverdiho či nádherného zvuku huslí, majstrov husliarskeho remesla Andrea Amatiho a Antonia Stradivariho, toto mesto dodnes dýcha ich umeleckým a remeselným odkazom. Mala som príležitosť sem vycestovať na päť mesačný študijný pobyt, z ktorého sa nakoniec utvorila mozaika zážitkov, ktoré vám priblížim v tomto trojdielnom seriály.
 
Na erasmus som chcela ísť vždy – veľa mojich kamarátov študuje v zahraničí a mňa tiež lákala predstava väčšieho neznáma ako Brno, vzdialené necelé dve hodinky od môjho rodného mesta, Bratislavy.
Preto odkedy nám prišlo vedenie ÚHV v prvom ročníku odprezentovať možnosť vycestovania na zahraničné univerzity, táto myšlienka mi stále akosi vŕtala v hlave. Napokon som v druhom ročníku celkom spontánne vypísala prihlášku na Universitá di Pavia v Taliansku, odoslala som ju dve hodiny pred polnočnou uzávierkou a následne som zavolala priateľovi s oznamom, že asi na pár mesiacov vycestujem. Vedenie moju prihlášku schválilo. Hračka. Naozaj mi to prišlo TAK jednoduché. Avšak už počas administratívneho procesu, ktorý nasledoval sa objavilo veľa úskalí a prekvapení, ktoré k zahraničným pobytom asi jednoducho patria.
Jedným z tých zarážajúcejších bolo, keď som sa dva mesiace pred mojim odchodom dozvedela, že katedra hudobnej vedy a kultúrneho dedičstva je síce pod Pavijskou univerzitou, ale sídli ako jediný odbor v Cremone. Mimo celého študentského života, mimo celého diania. Trochu ma to sklamalo. Ale ešte väčšmi ma zdesilo, keď som sa o pár týždňov pri výbere predmetov dozvedela, že vyučovanie prebieha celé v taliančine. Akosi som rátala s tým, že každý študijný pobyt ponúka predmety v angličtine, aj keby ma vyslali na Mesiac. Veľmi dobre si spomínam na dopoludnie kedy som so slzami na kraji vošla do kancelárie Mgr. Špačka, ktorý sa nad mojimi obavami iba pousmial: “Ale kolegyně, vy jste si fakt myslela, že pojedete do Itálie a budete mluvit anglicky? Podívejte, tohle je o přístupu k životu – když přijede něco nečakaného to se chcete vždy cuknout, nebo se s tím poprat? Vy to zvládnete!”
 
Tieto vety mi zneli v hlave nasledujúce mesiace, keď som sa na prednáškach snažila pomocou google translatoru preložiť talianske akademické termíny v každej piatej vete, ktorú som zachytila. Bola som odhodlaná doniesť tých 20 kreditov na ÚHV ako rytier vlajku porazeného. Ja sa necuknem.
 
Do Cremony som letela s dvoma veľkými kuframi a priateľovym doprovodom. Po pár dňoch odišiel späť na Slovensko a ja som sa ubytovala na internáte.
 
Pri slove internát sa mi vybavia, ako možno mnohým, socialistické panelové budovy, ktorých útroby skrývajú neveľké izby, olúpanú omietku, zagabané kuchyne a spoločné umývarky. Internát Collegio Quartier Nuovo má však od tejto predstavy ďaleko. Komplex je rekonštrukciou Habsuburgských kasární a historický duch tohoto miesta sa tu spája s extrémnou čistotou interiéru a novým zariadením. O bezchybný chod internátu a prívetivú atmosféru sa stará najmä ekonómka a hlava inštitúcie dr. Annalisa Chiosi. Je akousi mamou všetkých ubytovaných, mohla som sa na ňu obrátiť naozaj s čímkoľvek. Navyše ako jedna z mála tamojších ľudí ovláda angličtinu dokonale, čo bolo pre mňa najmä počas prvých týždňov pobytu veľkou pomocou.
 
Collegio Quartier Nuovo ponúka študentom predaj i servis bicyklov. V Taliansku je bicykel obľúbeným dopravným prostriedkom, a najmä v menších mestách ako Cremona ho vlastní takmer každý občan – ak sa sem chytáte, je to určite jedna zo základných vecí, ktorú budete používať denne. Pre erasmových študentov je služba predaj-kúpa bicykla od internátu výborná, pretože vám odpadne jedna starosť, ktorých máte po príchode do nového prostredia aj tak neúrekom. Štandardne platí, že si vyberiete bicykel, odkúpite ho (môj stál 40 eur) a na konci pobytu ho predáte naspäť internátu za zníženú cenu pre jeho opoužívanie (v mojom prípade 30 eur).
Ďalším kladom ubytovania bola jednoznačne samostatná izba, zariadená síce skromne, no so všetkým čo študent potrebuje a naviac vybavená klimatizáciou a vlastnou kúpeľňou (kúpeľňu zdielajú 2 izby, no v susednej izbe nikto nebýval). Kuchyňu som zdielala s ďalšími študentkami, pri naplnenej ubytovacej kapacite pripadá na jednu kuchyňu sedem ľudí. Vybavená televíziou, kreslami a stolmi plnila i úlohu obývačky, a priestrannej spoločenskej miestnosti. V kuchynke sa teda okrem varenia dialo asi úplne všetko. Hosťovala ranné filozofovanie pri káve, dvojhodinové partnerské hádky, poobedné seansy opery z DVD, večerné futbalové zápasy a spevácke súťaže. Odporúčam náležito sa vyzbrojiť na každý scenár – štuplami do uší a železnou trpezlivosťou. Keď už je toho na vás priveľa, vždy sa dá odísť do druhej časti ubytovacieho komplexu, kde je veľká študovňa a kancelária Annalisy – tu musí panovať svätý pokoj.
Ja som veľmi ocenila miestnosť na cvičenie, ktorá je voľne prístupná 24 hodín denne. Je oddelená od komplexu, takže cvičením nerušíte ostatných ubytovaných ani večer. Je priestranná, vetrateľná, disponuje klavírom, stoličkami, stojanmi na noty i automatmi na nápoje a snacky, a napokon rozvrhom, v ktorom si môžete miestnosť rezervovať na konkrétny deň a čas i dva týždne dopredu. Keďže minimálne polovicu ubytovaných študentov tvoria aktívni hudobníci, je dôležitou súčasťou života na internáte.
 
Collegio Quartier Nuovo je vzdialené od univerzitnej katedry hudobnej vedy jednou poznávaciou prechádzkou cez historické centrum mesta. Trvá približne 25minút, keď zablúdite aj viac. Priznávam, že počas prvého týždňa som Cremonu len pomocou cesty na vyučovanie a späť spoznala celkom dobre.
Centrum dominuje katedrála Cattedrale di Santa Maria Assunta na námestí Piazza del Comune. Pýši sa vysokou vežou s hodinami, ktoré zobrazujú 12 znamení zverokruhu. Táto veža (domácimi nazývaná Il Torazzo) je so svojou výškou 112,22 metra najvyššou stredovekou tehlovou zvonicou v Európe. Za symbolické vstupné môžete navštíviť múzeum vytvorené na medziposchodiach veže, a napokon vyšlapať až na vrch a dopriať si nádherný výhľad na celé mesto, rozprestierajúce sa na všetky svetové strany. Z výhľadu, no i z každodenného života v Cremone je zjavná prítomnosť zelene v uliciach. Ústredným miestom spoločenského života je Piazza Roma, ktorá je v podstate veľkým parkom, s vysiatymi trávnikmi, záhonmi kvetov, skalkami a košatými stromami. Okolo nej sa rozprestiera pešia zóna, skvelé zmrzlinárne a reštaurácie.
 

Cattedrale di Santa Maria Assunta a časť veže Il Torazzo s hodinami znamení zverokruhu. Pohľad z námestia Piazza del Comune.	Veža Il Torazzo je viditeľná takmer z každého kúta mesta, slúži ako orientačný bod. Pohľad z priľahlého námestia Piazza Stradivari.

V Cremone narazíte na parčíky a verejné záhradky často. Obľúbeným miestom pre relax je Parco al Po, na kraji mesta pri rieke Po, kam sa z centra dostanete na bicykli do 15minút.
Tamojší ľudia zodpovedne dbajú na ekológiu a čistotu – recyklovanie je tu zavedené veľmi prísne a napríklad len internát disponuje samostatnými odpadkovými nádobami na papier, plast, komunál, sklo, hliník a bio-odbad. Naviac v supermarketoch sa dáva tovar do igelitových vreciek z bio-materiálu, ktorý už po dvoch dňoch čudne zapácha a za týždeň sa začne samovoľne rozkladať.
 

Maľba hodín v múzeu vo veži. Mechanizmus hodín bol skonštruovaný otcom a synom Francescom a Giovanim Battista Divizioli, medzi rokmi 1583-1588. Autorom originálnej maľby je Paolo Scazzola (1483), ale neskôr bola niekoľko krát rekonštruovaná mnohými umelcami. Na hodinách je po obvode zobrazených 12 znamení zverokruhu, v strede Slnko a Mesiac prechádzajúce cez jednotlivé znamenia.

Okrem supermarketov v Cremone funguje i veľký pouličný trh, ktorý je nielen príležitosťou nakúpiť lokálne čerstvé produkty, ale i populárnou udalosťou na to stretnúť známych a poklebetiť pri stánkoch. Trh sa koná dva krát do týždňa – v stredu a v sobotu. Dá sa tu zakúpiť snáď všetko – od ovocia, zeleniny, kvetov, syrov a rýb, cez oblečenie, topánky a šperky, až po čistiace prostriedky do domácnosti. Trh sa rozprestiera na dvoch priliehjúcich námestiach: Piazza del Comune a Piazza Stradivari – námestie pomenované po výrobcovi strunných a sláčikových nástrojov Antoniovi Stradivarim.
 

Výhľad z veže na centrum Cremony a zelené námestie Piazza Roma.	Výhľad z veže na centrum Cremony, v pozadí fotografie Parco al Po.

Napokon, Cremona je kolískou husliarskeho remesla. Andrea Amati tu v 16. storočí zhotovil základy dnešných huslí, ktoré na prelome 17. a 18. storočia doviedol k dokonalosti známy majster Antonio Stradivari. Jeho odkaz nesie Cremona dodnes. Husliarskej tradícii sa tu venuje niekoľko múzeí, najväčším z nich je Museo del Violino. Prehliadky významných exponátov tu dopĺňajú nahrávky zvuku, interaktívne inštalácie, podrobná história, náhľad do procesu výroby huslí. No nemusíte ísť priamo do múzea aby ste sa dozvedeli o tomto remesle viac. Najmä v uličkách centra môžete nájsť mnoho husliarskych dielní, nazývaných liuteria. Vďaka lokálnym výrobcom a predajcom tradícia v Cremone i po niekoľkých storočiach stále prekvitá. Dokazuje to i zápis remesla do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2012.
Majstri sa vzdelávajú priamo v Cremone – sídli tu škola na výrobu huslí, kde majú možnosť naučiť sa remeslu študenti z celého sveta.